Davom ľudí nazývame stretnutie veľkej masy s minimálnym priestorom vôkol seba, a tým sa vytvára dojem, že je dané miesto preľudnené. Filozof Seneca označuje takýto dav ako „dôkaz toho najhoršieho“. Podobne ho charakterizuje aj historik Denys dHalicarnasse, len s rozdielom, že využíva expresívnejšie ladené presvedčenie: dav ľudí by nazval „matkou tyranov“.
Ako si vysvetliť vzájomné sa vyhýbanie chodcov? Čo je to enochlofóbia? Existuje rozumné zmýšľanie skupiny? Mehdi Moussaïd vo svojom diele Fouloscopie,charakterizuje dav ako skupinu ľudí,medzi ktorými prebieha vzájomná interakcia. To, čo v skutočnosti definuje takýto dav je hustota. Tá vypovedá o kvantite jednotlivcov na danom miesto vzhľadom na jeho rozlohu. Skupina ľudí tiež vytvára kolektívne pohyby (napríklad na festivaloch, koncertoch). V tomto diele sa autor snaží o pochopenie správania sa davu nie ako skupiny, ale ako jednej bytosti, ktorá pozostáva z mnohých osôb.
Vyhýbanie sa v uliciach
Keď sme na ulici a niekto kráča oproti nám, automaticky si vyberáme jednu z možných strán pre vyhnutie sa. Avšak tento akt spontánneho pohybu sa opiera o dôležitosť kultúrneho hľadiska. Zatiaľ čo v Japonsku sa chodci vyhýbajú prirodzene na stranu ľavú, Francúzi smerujú k pravej. Čo viac, medzi chodcami tiež funguje pravidlo sily, to znamená, že určití chodci nemajú potrebu vyhýbať sa vôbec.
Skupina z vedeckého hľadiska
Prvými odborníkmi, ktorí sa snažili rozlúštiť správanie sa skupín boli fyzici. Prirovnávali ho totiž k fyzikálnym procesom a začali využívať i rovnice pre jeho opísanie. Takýto experiment však nefunguje po každé, lebo je naň potrebné dosiahnuť určité množstvo ľudí – pretože vo vysokej hustote sa naša sloboda pohybu redukuje až do bodu, že sa necháme kompletne ovplyvňovať pohybom skupiny. Týmto spôsobom sa dostávali k vyhotoveniu záveru, že sa skupina správa ako určitý druh kvapaliny. Pokiaľ je však hustota menšia, otáčame sa skôr k vedám ako psychológia či sociológia pre dopracovanie sa k záverom.
Musíme mať strach?
Fóbiu z davu charakterizuje potenie sa, točiaca sa hlava, ťažkosti s dýchaním a gradujúca túžba utiecť. Takýto druh strachu je však jedinec schopný odbúrať dlhodobým cvikom (zámerné navštevovanie zápasov, koncertov…).
Môže byť dav inteligentným?
Pojem „kolektívna intelgencia“ si zobral do rúk antropológ Francis Galton, ktorý ju dokázal prostredníctvom pokusu na farme, kde žiadal od veľkej skupiny ľudí, aby odhadli hmotnosť býka. Vyjadril sa, že nie je možné, aby ľudia volili prezidenta, keď nie sú schopní vhodne odhadnúť ani len hmotnosť dobytku. Vybraní ľudia hádzali svoje rôznorodé odhady, no v konečnom dôsledku sa u Galtona zrodil údiv: zistil totiž, že keď vypočítame priemer všetkých týchto odhadov, dospejeme k reálnej hmotnosti býka. Galton nechal svoju publikáciu v archívoch a na začiatku 21. storočia sa jej výpovedná stránka stala užitočným bodom pri chápaní „kolektívnej inteligencie“. Tento dôkaz poslúžil i ďalším expertom pri ich výskume.